Exam break...

17. dubna 2018 v 17:49 | ~Freya |  Diary
Miláčikovia,

odpustite mi, ale na také dva-tri týždne si dávam pauzu od blogovania, keďže prichádzajú skúšky. Plus musím ešte dopísať bakalárku. Takže článok o Manchestri pribudne dakedy začiatkom mája, ale sľubujem, že bude dlhý a bude v ňom veľa obrázkov. Určite potom zverejním aj viac kapitol poviedky, len majte strpenie, prosím, škola mi je momentálne prednejšia.

Ďakujem za pochopenie :)

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt yesung gif
 

Ako som sa vybrala do Manchestru, Day 1

13. dubna 2018 v 18:16 | ~Freya |  Diary
Deti moje,

tento článok píšem totálne unavená, znechutená a vystresovaná. Nachádzam sa momentálne v Manchestri. Prečo som tu? No lebo v nedeľu hrajú zápas moji miláčikovia, ktorým fandím už dobrých 15 rokov (ak nie aj viac), a tento rok sa mi podarilo splniť si sen a ísť sa pozrieť naživo na ich zápas na domácom štadióne.

Aké sú moje prvé dojmy? Nie veľmi dobré - ale to bude najskôr tým, že som prvýkrát v živote cestovala letecky do zahraničia sama, bez akejkoľvek pomoci. V Manchestri majú také srandy na kupovanie lístkov na metrolinky, ktoré mi, samozrejme, štrajkovali totálne, takže som si zle kúpila lístok. Tým pádom som musela kupovať druhý a zbytočne som vyhodila 4,40 libry. Navyše, nechcelo mi to brať peniaze, tak som to musela cvaknúť kartou.

Je tu inak hnusné počasie, pršalo tu a je tu hrozná kosa. Čo sa týka hotela, veľmi sa mi nepáči, ale chalanko z recepcie bol hrozne zlatý a izba je celkom v pohodke. Mámtu takú hypermodernú telku a kanvicu! :D A to najdôležitejšie - je tu wifi! :D Každopádne, asi ju veľmi nevyužijem, zajtra budem celý deň preč, mám prehliadky štadiónov, a v nedeľu som sa chcela ísť pomotať trochu po meste pred zápasom a kúpiť nejaké pohľadnice, porobiť fotky a trochu sa stratiť :D

Držte mi palce, nech to tu prežijem! Ozvem sa asi až, keď prídem domov, napíšem článok aj s fotkami :)

Lo Siento, alebo ako ma Heechul totálne dostal...

12. dubna 2018 v 12:18 | ~Freya |  Čo ma zaujalo...
Dnes je deň s veľkým D, lebo mojim chlapcom zo Super Junior vyšiel nový song. A že je totálne DO-KO-NA-LÝ! Moje reakcie boli zmesou neidentifikovateľného piskotu, väčšinou dvoch druhov - roztápajúcej sa a nadržanej kosatky :D Hlavne tá časť okolo 2:50 minúty - no zomieram :O A Heechul na konci, tak akože... Nikdy som si ho nejako extrémne nevšímala, lebo Siwon, proste... Ale teraz ma úplne rozbil, ten chlap tam vyzerá že mega dobre! Tie jeho krásne vlasy, plačem :(


Keď už sme pri téme Super Junior, tak som rozšírila svoju zbierku o dve totálne KYUT tričká :D Spolu s nimi došla aj kórejská vlajka, takže keď budem nabudúce pozerať hokej, môžem plnohodnotne fandiť :D Zároveň som ready na svoj veľký deň, ktorý nastane konkrétne 19.8. Môžete tipovať, čo to bude :) Dám hint - svadba to nebude (môj manžel o mne stále akosi nevie -_-)

 


Panika a stres...

29. března 2018 v 20:27 | ~Freya |  Diary
...alebo pocit blížiacej sa odovzdávky bakalárky je na nezaplatenie. Hoci mi v práci chýbajú už len dve kapitoly + experiment, ešte stále ma na nej čaká neskutočne veľa práce, a ja z toho vôbec nie som nadšená :/ Popri tom treba chodiť do práce + ešte sa aj učiť na semináre zo Štruktúry biomolekúl, kde máme zakaždým písomku. Navyše, tento semester máme o mesiac kratší, čiže namiesto mája nám skúšky začnú už 23. apríla. Do 28. mája musím mať bakalárku nahratú v systéme, a do 31. mája musím stihnúť prihlášku na magisterský stupeň štúdia.

Akosi ma už piaty deň chytá totálna panika. Včera som posielala školiteľovi väčšiu časť bakalárky, tak som zvedavá, ako to dopadne. Mne ten text príde hrozne divný, že nedáva žiadnu logiku a zmysel, ale možno to bude len môj pocit a nakoniec to bude dobré. A možno to bude tak zlé, že sa môžem rovno zakopať pod zem a už odtiaľ nevyliezť.

Momentálne som v takom rozpoložení, že neviem, či sa mám smiať, alebo plakať, alebo sa na všetko vykašľať a prespať celý deň. Alebo konečne dopozerať Black Knight (už to pozerám asi mesiac, akosi na nič nemám času, aj knižky mi už stoja v rade dosť dlho, akosi na ne sadá prach).

Inak, rozhodla som sa pre nové motto do života: "Not my monkeys, not my circus." Snažím sa ho aplikovať najmä v práci, zatiaľ sa mi to celkom úspešne darí, hlavne, keď si tých ľudí predstavím naozaj ako nejaké opice.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt siwon gif

Prečo nenávidím ľudí...

21. března 2018 v 11:27 | ~Freya |  Diary
Nikdy som sa netajila tým, že ľudí ako takých z duše neznášam. Nevravím, že všetci sú zlí, ale každým dňom sa presviedčam, že tých "normálnych" ubúda. Rýchlym tempom. Aj keď, definujte, kto je v dnešnej dobe normálny, však :D A prečo teda ľudí tak hrozne nemusím?

Súvisiaci obrázok

Úchylka menom Super Junior

13. března 2018 v 20:08 | ~Freya |  Diary
Ja som si dnes celý deň tak hrozne vravela, že už naozaj prejdem do úsporného režimu čo sa týka financií, lebo tento rok som sa akosi rozšupla s mojimi cestovateľskými plánmi a moje našetrené peniaze zmizli v nenávratne (samozrejme, že to neľutujem ani trošku), a to ešte potrebujem našetriť na ten môj certifikát CELTA, ktorý si plánujem spraviť už takmer rok, ale jednoducho... moje plány zlyhali.

A zlyhali znova na mojich životných láskach, ktoré sa volajú že Super Junior. Ešte kedysi dávno, keď tento blog fungoval v normálnom režime, som tu písala o všetkých mojich SuJu "merch"-och, ktoré mám doma (CDčká, tašky, zošity, také tie fotky od kamošky origoš z Kórey) - článok už, bohužiaľ, nenájdete, ale asi ho napíšem znova :D No a dnes som si tak spomenula, že ja vlastne nemám s nimi žiadne oblečko! Mám doma len tričko a mikinu BTS, ktoré som splašila na Comics Salone pred dvoma rokmi, keď som bola taký ten greenie v kpope, ale SuJu nič! Tak som to dnes úspešne napravila dvoma tričkami SuJu. A 30 eur len tak zmizlo z účtu. Som to ja ale šikovná T_T Ešte plánujem kúpiť jedno, keď mi príde výplataz druhej roboty (someone stop me, please), akurát problematický bude výber, keďže som splašila jednu stránku, kde sú naozaj krásne veci a ja si jednoducho neviem vybrať. Cítim sa maximálne nešťastná. Ale aj nadšená zároveň.

Ach, no nevadí, asi budem musieť začať chodiť do tej roboty ešte viac, nech úplne neskrachujem pri mojom tempe :D Prosím, povedzte mi, že nie som jediná, ktorá toto robí, chcem sa cítiť aspoň trochu normálne...

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt hyungsik sad gif

New love?

11. března 2018 v 17:36 | ~Freya |  Čo ma zaujalo...
Pred pár dňami som si povedala, že vyskúšam niečo staro-nové a pustila som si prvú pesničku, ktorá mi vyskočila na YT po otvorení. Zhodou náhod to bola skupina GOT7. Od nich som ešte na začiatku môjho k-popovania (v apríli oslávim 2. výročie) počula pesničky Just Right a A, ale dajako hlbšie som nešla. Až teraz som objavila ďalší song, kde by som vedela Replay stláčať stále :D Jediná smola tejto pesničky je, že sa mi teraz už navždy bude spájať s písaním bakalárky.

Inak, máte aj vy pesničky, ktoré sa vám viažu na nejaké konkrétne spomienky, pocity? Ja mám ešte jednu kategóriu pesničiek, a to tie, ktoré počúvam vždy vtedy, keď píšem poviedky. Najčastejšie sú to pesničky na štýl Two Steps From Hell alebo BrandXMusic.

A ešte taká výzva na vás, ak máte nejakú skupinu, ktorá je dobrá, šup sem s ňou, chcelo by to obnoviť môj Playlist. V poslednom čase je to "bieda", mám tam len Super Junior, BTS a zopár amerických kapiel, ktoré počúvam už x rokov, a chcelo by to už niečo nové :D

A teraz vám predstavujem môjho nového miláčika - You Are.


Keď zrazu zistíte, že váš život je... nudný

4. března 2018 v 18:47 | ~Freya |  Diary
Ahojte, miláškovia...

Hej, no, dala som si načas s článkom, ale akosi nebolo o čom písať. Dajak mám stereotypný život - škola, jedna práca, druhá práca, bakalárka, tréningy krasokorčuľovania, sem-tam nejaká dorama, kórejčina, či dopisovanie príbehu... A toto stále dokolečka. A potom, na konci dňa, akosi zistím, že sa nič zaujímavé vlastne nestalo. Alebo ani nemám nápad na nejaký zmysluplný článok.

Aby ste si ale nemysleli, všetky komentáre vnímam, len dajak som nemala energiu na ne ešte zareagovať. Pokúsim sa to napraviť v najbližších dňoch, tak majte so mnou strpenia :D

Inak, plánujem pre vás jedno prekvapenie, som z neho super excited, až tak, že sa cítim ako elektrón excitovaný do vyššej energetickej hladiny, ktorý sa akosi nechce vrátiť do pôvodného stavu (v laickej reči - mega najviac extrémne sa teším), ale ešte si budete musieť počkať, kým to sem napíšem, nechcem nič zakríknuť.

Čo som tým chcela povedať? Aby ste sa jedným klikom preniesli sem, ak sa nudíte, môžete si čítať a komentovať :) Budem sa tešiť :)

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt park seo joon smile gif

Ten pocit, keď máte školu len dva dni...

23. února 2018 v 16:57 | ~Freya |  Diary
Prvý týždeň letného semestra mám(e) takmer úspešne za sebou. Z rozvrhu som bola nadšená už aj v pôvodnej verzii, kde by som reálne chodila do školy dokopy tak tri a pol dňa. Lenže niekto sa rozhodol, že nám dopraje. Z tri a pol dňa sa stali vlastne len dva dni v škole. Zvyšok týždňa mám voľníčko, som z toho maximálne šťastná, lebo:

a) stíham písať bakalárku BEZ STRESU
b) popri tom stihnem chodiť do oboch robôt
c) je tu reálna šanca toho, že budem mať čas aj na doramy

*oslavné tančeky* Veľmi sa z toho teším, lebo tie roky predtým boli čistý mordor -_-

Navyše, podarilo sa mi získať džob v jazykovke - chodím učiť angličtinu do jednej firmy, 2x do týždňa dve skupinky - jedna ranná, druhá poobedná. Tá ranná s začiatočníci, úplne skvelí ľudia, spolupracujú, reagujú, snažia sa. Tá poobedná skupinka, akože mierne pokročilí - to je čisté utrpenie. Tí ľudia na mňa ale že absolútne nereagujú. Niečo sa ich spýtam, ostane ticho. Tak začnem dačo, že veď snáď sa chytia, ale nič. Znova ticho. Rozprávajú tam asi dve z piatich, zvyšné sa buď hrajú na mobile, alebo na mňa čumia ako teľce na nové vráta. Ale hlavne, že na prvej hodine mi všetky tvrdili, že ony chcú konverzovať, lebo nemajú s kým. Ale keď sa pýtam, tak sú ticho. Hoci som s nimi mala len dve hodiny (zatiaľ), som z nich totálne nešťastná a demotivovaná. Skúšala som dve rôzne stratégie, ani jedna nefungovala. Ešte vyskúšam tretiu, ak nezaberie ani tá, napíšem mojej šéfke, že týchto učiť jednoducho nechcem, lebo vôbec nespolupracujú. Podotýkam, že všetky sú staršie odo mňa. Naozaj som dúfala, že majú dostatok chochmesu a uvedomujú si, že sú tam pre seba hlavne, ale sklamaná som dosť teda. Keby som sa nesnažila, tak nič nepoviem. A zase sviňa k nim byť nechcem, lebo však nie sme v škole. Na druhej strane mám pocit, že ak nechcem byť celých 60 minút v trápnom ticho, tak naozaj budem musieť začať byť sviňa, vyvolávať ich a vyhadzovať z miestnosti, ak ich zas uvidím hrajuškať sa s mobilom. To je jedna z mála vecí, ktoré mi naozaj lezú na nervy, a dosť ma to aj uráža. WTF, kde sme?

Musím si ale opakovať, že sa nesmiem rozčuľovať, aby som si nezhoršila moje depresie, ktoré sú ako tak teraz ustálené, ale pri tých ženských to proste nejde, veď to je ako za trest T_T

A tak, už sa nejdem sťažovať :) Ako sa máte vy a vaša škola? :D

Recenzia: Mengeleho dievča

23. února 2018 v 16:29 | ~Freya |  Diary
Mengeleho dievča
(klik na obrázok)

Kam dál