...alebo pocit blížiacej sa odovzdávky bakalárky je na nezaplatenie. Hoci mi v práci chýbajú už len dve kapitoly + experiment, ešte stále ma na nej čaká neskutočne veľa práce, a ja z toho vôbec nie som nadšená :/ Popri tom treba chodiť do práce + ešte sa aj učiť na semináre zo Štruktúry biomolekúl, kde máme zakaždým písomku. Navyše, tento semester máme o mesiac kratší, čiže namiesto mája nám skúšky začnú už 23. apríla. Do 28. mája musím mať bakalárku nahratú v systéme, a do 31. mája musím stihnúť prihlášku na magisterský stupeň štúdia.
Akosi ma už piaty deň chytá totálna panika. Včera som posielala školiteľovi väčšiu časť bakalárky, tak som zvedavá, ako to dopadne. Mne ten text príde hrozne divný, že nedáva žiadnu logiku a zmysel, ale možno to bude len môj pocit a nakoniec to bude dobré. A možno to bude tak zlé, že sa môžem rovno zakopať pod zem a už odtiaľ nevyliezť.
Momentálne som v takom rozpoložení, že neviem, či sa mám smiať, alebo plakať, alebo sa na všetko vykašľať a prespať celý deň. Alebo konečne dopozerať Black Knight (už to pozerám asi mesiac, akosi na nič nemám času, aj knižky mi už stoja v rade dosť dlho, akosi na ne sadá prach).
Inak, rozhodla som sa pre nové motto do života: "Not my monkeys, not my circus." Snažím sa ho aplikovať najmä v práci, zatiaľ sa mi to celkom úspešne darí, hlavne, keď si tých ľudí predstavím naozaj ako nejaké opice.












